Spoločný výlet do Rajeckej doliny sme plánovali celý mesiac. Ciele sú jasné. Súľovské skaly, Reváň a Kľak. To všetko z Čičman.
Víkend treba využiť naplno. Volili sme preto skorý ranný rýchlik do Považskej Bystrice. Batohy sme už deň vopred hodili ostatným do batožiny. Rýchla ranná káva, nejaký lepeňák a na ľahko štartujeme. Železnica vždy prekvapí. Máme síce rezervácie na bicykle, ale cez davy nastupujúcich, zmietajúcich sa ľudí sme radi, že sa vôbec dostaneme s bicyklami do vlaku. Sme v inom vozni, ktorí je rezervovaný pre iných, ale tí sú tiež inde. Po krátkom chaose sa vďaka vlakvedúcemu všetko upokojí a už si iba užívame cestu. Vlak je cyklistov plný, o diskusie kto čo zvládol, kde bol, kde ešte nie, nie je núdza. S miernym meškaním už po desiatej vystupujeme v Považskej Bystrici a vyrážame smer Manínska tiesňava a Vrchteplá. Stúpanie k pamätníku SNP vo Vrchteplej patrí ku každoročným hajlajtom tohto regiónu. Okrem športovcov – motorkárov stretávame aj ozajstnú konskú silu. Hovorí sa, že najkrajší pohľad je z chrbta koňa. Možno. Ale po zdolávaní posledných metrov stúpania na pamätník zvažujeme, že najkrajší pohľad je z vrcholu kopca s niečím dobre vychladeným v ruke….
Ako to nakoniec celé dopadlo?
Prečítajte si celú reportáž Čičmany Rajec 2017 >>>
Celá debata | RSS tejto debaty