restartnisa

Večer pred …

Sedím nad freemaps a rozmýšľam nad ideálnou trasou. Kam nazajtra? Bicykel? Tenisky? Alebo radšej ruksak, termosku s čajom a dám Tríbeč? S Palom, s Petom, s Hankou? Je vlastne jedno čo, je aj jedno, aké bude počasie. To, čo nie je jedno, je s kým a prečo idem. O kompatibilite skupiny sa už popísalo veľa. Musíme mať vyrovnanú výkonnosť, aby sme sa nečakali. Musíme mať podobné rozmýšľanie, aby sme si rozumeli. Je vzácne nájsť parťákov, s ktorými môžeš kedykoľvek ísť. Ešte lepšie je, ak je to obojstranné. To fluidum vzájomnosti, mentálneho spojenia a spoločných zážitkov, keď si nemusíš s nikým nič hovoriť. Iba idete a čas plynie.

Som rád, že som konečne vypadol z mesta. Tento rok sa už druhý krát snažím spoznať čaro zimy inak. Na hony vzdialené výpredajovým gýčovým reklamám, naháňaniu sa po obchodných centrách za nezmyselne predraženými produktami, preč od trúbiacich áut i agresívneho vynervovaného davu.

Čo budem hovoriť, utiekol som z Bratislavy. Tam, kde som teraz je kľud.

Hrá mi Tom Jones (taká starina, ale vtedy ešte vedeli hrať) svieti sviečka a ja už viem. Na cesťák nepôjdem, zas sa budem musieť s niekým konfrontovať, zas si budeme dokazovať. >>>