Na tohtoročnú cyklo – expedíciu sme si vybrali koniec júna. Ideálny termín hneď z 2 dôvodov:
Počasie je v týchto výškach hodne premenlivé, nenechali sme preto nič na náhodu. Cesťák, horák, treková obuv a palice. Ak nie ste z cukru, tak táto trojkombinácia si poradí s každým terénom a každým počasím. Vyrazili sme skoro ráno, pretože náš prvý cieľ bol mystický kopec Monte Zoncolan. Bol po ceste. Ani nie tak vysoký, ako skôr najstrmší kopec, kde sa jazdia preteky Grand tour. (Giro d Italia) Vyšľapať tento záhul sa dá dvoma smermi. Z Ovara cez Liariis, alebo miernejším stúpaním zo Sutria. Prirodzene, každý si vyberá cestu z Ovara. Každý verí, že cesta nahor bez zosadnutia je možná. Nie každému je ale tento zážitok dopriaty. Dlhé stúpania na hrane 22% preveria a vyvolajú rešpekt. Vyjsť hore s autom je o spojku. Zosadnúť z bicykla znamená tlačiť až po najbližšiu zákrutu, inak šancu na zacvaknutie tretry nemáte. Zoncolanom sme chceli tiež doplniť register našich predošlých koristí – kopcov Mortirollo a Kitzbuhel Horn. Najhoršie sú prvé kilometre. Potom si človek nejak zvykne a tri tunely na záver už vníma ako rozprávku. Presun na Sella Rondu bol krátky a dlhý. 122 km z Ovara zvládnete po serpentínach a zákrutách za kruté dve hodiny.
Fotogaléria a zvyšok story v článku SELLA RONDA 2017